Keď sa povie Kazachstan, tak si väčšina z nás predstaví postkomunistickú republiku na hrane chudoby s totalitným režimom, ktorá disponuje obrovskými ložiskami ropy a zemného plynu. A to aj je pravda, táto stredoázijská krajina je naozaj jednou z hlavných predstaviteľov ropného a plynárenského priemyslu. Napriek tomu bolo však snahou prezidenta Nazarbajeva premeniť túto krajinu, ktorej hlavný príjem závisí od nerastného bohatstva na krajinu, ktorá bude na päťdesiat percent závislá od solárnej energie. A to všetko sa má stať do roku 2050. Tento proces je v plnom prúde.

 
Hlavné mesto Nursultan (predtým Astana) je moderné mesto, ktoré sa zmenilo z drevenej výstavby na moderné, futuristické mesto. To všetko za posledných 29 rokov. Taktiež tu vznikla obrovská solárna farma. Keďže je v Kazachstane viac ako 300 slnečných dní v roku, je to ideálne miesto pre solárne farmy. Tie sa nachádzajú v blízkosti hlavného mesta, tak ako aj továreň (jediná) na výrobu solárnych panelov. Tá však podlieha obrovskej konkurencii zo strany Číny, ktorá je sused tohto štátu. Je dosť pravdepodobné, že táto továreň zostane jediná po dlhú dobu. 

 
Problémom s touto krásnou myšlienkou je fakt, že väčšina obyvateľstva za hranicami hlavného mesta je na pokraji chudoby a humanitárnej krízy. Taktiež Kazachstan čelí jednej z najväčších environmentálnych katastrof, ktorou je vysychanie Aralského mora. To zapríčinilo vymretie celého rybárskeho priemyslu. V tomto kontexte je tento plán stáť sa superveľmocou v oblasti solárnej energie trošku preexponovaný. Stále je to však príjemný príklad toho, keď štát presadzuje solárne riešenia. 
 
Je veľmi málo príkladov, kedy by sa jednotlivé vlády rozhodli priamo podporovať takéto smelé projekty. Napríklad v Nórsku je silná lobby elektrických aut ako alternatívy ku klasickým pohonným hmotám. Štát tam udeľuje rôzne úľavy v prípade, že vlastníte elektromobil. To či sa niečoho podobného dočkáme aj u nás je otázkou času.